História

V ľudovom staviteľstve tejto oblasti zohrali Malé Karpaty, pohorie, ktoré rozdeľuje región na dve časti, významnú úlohu. Prejavili sa predovšetkým ako časová hranica výskytu javov v ľudovom staviteľstve a v ľudovej kultúre vôbec. Záhorská Bystrica patrí k obciam s cestnou radovou zástavbou, v ktorej po oboch stranách cesty v rade stoja domy obrátené štítmi do ulice. Základným stavebným materiálom v polovici 19. Storočia bola hlina. Kameň sa využíval najmä na stavanie základov domu.

Farský kostol sv. Petra a Pavla je neprehliadnuteľnou dominantou Záhorskej Bystrice. Prvá zmienka o existencií kostola a farnosti je z r. 1332 v súpise pápežských desiatkov. Obnovenie farnosti (Bystrica bola istý čas filiálkou stupavskej farnosti), súviselo s príchodom chorvátskeho etnika. Aj výstavba kostola datovaná do r. 1534 bola dôsledkom prudkého nárastu počtu obyvateľov. Kaplnka sv. Petra sa prebudovala na rozmernejší kostol. Patrocínium kostola bolo rozšírené aj na sv. Pavla. Na konci 18. storočia sa pristúpilo sa k stavbe nového honosného farského kostola. Kostol sv. Petra a Pavla je jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so svätyňou ukončenou pravouhlým záverom. Centrálnej časti oltára nad pozláteným tabernákulom dominujú drevorezby apoštolov sv. Petra a Pavla, na ľavej strane je socha sv. Vendelína, vpravo socha sv. Floriána. Pozoruhodné sú reliéfy zo života Panny Márie po oboch stranách tabernákula i reliéfy pod oltárnou menzou zobrazujúce obetujúceho veľkňaza Melchizedecha a Abraháma obetujúceho svojho syna Izáka. Kazateľnica z roku 1917 je umiestnená na ľavej strane víťazného oblúka. Je dielom tirolského majstra Rungaldiera . Sú na nej štyria evanjelisti so svojimi atribútmi.

 

 

Naši partneri

Buďte v obraze aj na sociálnych sieťach