Dnes oslavuje Záhorská Bystrica 710. výročie prvej písomnej zmienky!

S prvou písomnou zmienkou o existencii obce sa stretávame v listine kráľa Karola Róberta z roku 1314, v ktorej potvrdzuje Ottovi, z Telesprunu vlastníctvo majetkov po otcovi, medzi inými i osadu Pistrich, súčasnú Záhorskú Bystricu. Zo súpisov pápežských desiatkov  sa dozvedáme, že už v roku 1332 bola v Záhorskej Bystrici zriadená fara. Bystrica bola v tomto období ako súčasť pajštúnskeho panstva vo vlastníctve grófov z Jura a Pezinka.

Národnostné zloženie obyvateľov Záhorskej Bystrice sa výrazne zmenilo po príchode chorvátskeho etnika po roku 1526. Chorváti opúšťajúc svoje sídla pred Tureckou hrozbou vo veľkej miere kolonizovali oblasti juhozápadného Slovenska. Prítomnosť Chorvátov v Záhorskej Bystrici máme písomne doloženú od roku 1529. O zvýšení počtu obyvateľstva svedčí aj skutočnosť, že v roku 1534 prišlo k postaveniu kostola sv. Petra a Pavla na mieste kaplnky sv. Petra. V roku 1515 prešla severozápadná časť obce do vlastníctva rádu paulínov z Marianky. V polovici 16. storočia prišlo k zmenám vo vlastníctve stupavského panstva, po smrti posledného grófa z Jura a Pezinka v roku 1542 sa panstvo dostáva do majetku Gašpara Serédyho. Práve on sa zaslúžil o mohutnú kolonizáciu Chorvátov na Stupavskom panstve, Bystrica sa v roku 1548 so 71 usadlosťami radila k väčším sídlam. Po takmer polstoročí krátkodobých vlastníckych anabáz sa stupavské panstvo i Záhorská Bystrica dostávajú do vlastníctva Pálfiovcov. Zásluhou Pálfiovcov do stáva Bystrica v roku 1647 výsady zemepánskeho mestečka, prvá známa obecnú pečať je doloženú z roku 1684 s vyobrazením patrónov kostola sv. Petrom a Pavlom. Správy o Záhorskej Bystrici v 18. storočí podáva aj Matej Bel, vo svojich Notíciách opisuje Bystricu ako ľudnatú poľnohospodársko-remeselnícku obec s rozvinutým vinohradníctvom. Po zrušení nevoľníctva v roku 1785 sa Záhorská Bystrica čoraz vo väčšej miere profiluje ako obec dorábajúca potraviny a hlavne zeleninu pre blízke veľké mestá Bratislavu a Viedeň. Bystričania sa špecializovali najmä na pestovanie zemiakov-rohlíkov(kifle) a kapusty.

Pohnuté udalosti zasiahli Záhorskú Bystricu v lete 1866, keď sa tu v júli sústreďovali pruské vojská pred rozhodujúcou bitkou prusko-rakúskej vojny. Samotná bitka sa odohrala 22. júla na rozhraní chotárov Lamača a Záhorskej Bystrice.

V roku 1868 sa stupavské panstvo  a teda aj Záhorská Bystrica dostáva do majetku grófskeho rodu Károlyovcov.

Prvá svetová vojna si vyžiadala životy vyše osemdesiatich Bystričanov, ktorých mená sú zvečnené na pamätníku pred kostolom. Prevratné zmeny zažila Záhorská Bystrica po druhej svetovej vojne. Obec postupne strácala svoj výslovne poľnohospodársky charakter, veľa mladých ľudí nachádzalo pracovné uplatnenie v Bratislave. Kolektivizácia poľnohospodárstva bola zavŕšená vznikom  Jednotného roľníckeho družstva v roku  1957. Od 1. januára 1972 sa stala Záhorská Bystrica súčasťou Bratislavy.

Pred desiatimi rokmi pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky sa konalo slávnostné oceňovanie obyvateľov Naj Bystričan a Záhorská Bystrica v tejto tradícii pokračuje aj tento rok. Dnes večer sa koná slávnostné odovzdávanie ocenení pre organizácie a obyvateľov, ktorí sa za ostatných desať rokov zaslúžili o rozvoj Záhorskej Bystrice (podujatie je na pozvánky).

 

Pripomeňte si s nami ocenených z roku 2014:

Obyvatelia:

ThDr. Ladislav Ostrák, ThDr. Ing. Anton Solčiansky, PhD., ThLic. Ľudovít Pokojný, Mgr. Eva Frická, Mgr. Blanka Hofbauerová, Mgr. art. Marta Beňačková , Mgr. art. Miroslav Dvorský, doc. PhDr. Pavol Smolík, ArtD., Akad. soch. Vít Bojňanský,  Albína Mišovská, Ľudmila Moková, Mgr. Martin Besedič, Phd.,  Emília Fialová, Walter Gula, Eva Danková, Terézia Slováková, Marta Gašparíková, Ružena Matlovičová,  Rudolf Ivák, Jozef Zimmermann, Anton Drahoš, Anna Weinštuková, Ján Smolinský, Anton Urdovič, Margita Granecová, Pavol Liďák st., Mgr. Miloš Surový, Ing. Ivan Bošňák, Emil Richter, Ing. Rudolf Hurbanič, Ján Hasoň, Ing. Jozef Granec, Ondrej Belko, Milan Brštiak, Štefan Pilváň, Ing. Štefan Jánoš, Božena Kubíková, Ing. Anton Beleš, Mgr. Vladimír Kubovič, Alena Marošová, Rudolf Drahoš, Doc. RNDr. Jaroslav Kotleba, CSc., JUDr. Štefan Martinkovič, Františka Butkovičová, Štefan Kahánek, Mária Jánošíková, Helena Haraslínová, Vilma Janatová, Štefan Horínek, Anna Mikletičová, Emília Osuská, Marta Maderová, Ing. Ernest Veruzáb, Emil Liďák, Milan Pajan, Ing. Rastislav Mečiar, Anna Matúšková, Miloslav Sajan, MUDr. Dagmar Cingelová, Mária Bilačičová, Zdenka Koreničová, Čechová Daniela, Mária Juračičová, Mária Čechová, Ján Blecha, Ing. Pavol Malinovský, Františka Rácová, Ľudmila Ralbovská, Ing. Mária Stará, Ing. Mário Klas, Stanislav Sajan, Ing. Martin Filo, Miloslav Benca, prof. RNDr. Jozef Masaryk, DrSc., Doc. JUDr. Ladislav Balko, PhD. Milan Bilačič

In memoriam:

Štefan Liďák, Jozef Butkovič, Anna Dobšíčková, Jozef Krajčí, Anton Prvonič, Gabriela Škorvánková, Milan Rác, Emil Bilačič, Michal Habala, Rudolf Ralbovská a Rudolf Krajčír

Organizácie:

Miestna organizácie Slovenského červeného kríža, Dobrovoľný hasičský zbor, Základná škola s materskou školou, Farnosť sv. Petra a Pavla, Samostatná organizácia Zväzu protifašistických bojovníkov, Miestny odbor matice slovenskej, Klub dôchodcov, Poľovníci v Záhorskej Bystrici a Futbalisti v Záhorskej Bystrici, Pekáreň u Floriánka a rod. Kubaská, Kvetinárstvo Vôňa ruže, Diagnostické centrum mládeže, BKP Elektro a Občianske združenie hlas Nádeje